Prostredníctvom komunikácie je možné prijímať i vysielať správy a informácie. Vzácnosť, jedinečnosť a naliehavosť výmeny informácii sa ešte možno pred takými 10-15 rokmi považovalo skôr za akési klišé. Hoci mnohí z nás tvrdili a uisťovali druhých o potrebe informovať a byť informovaný nemali v podstate ani presnú predstavu a ani zďaleka také možnosti a v takej forme ako ich máme dnes my. Nevieme ani s najmenšou určitosťou predpovedať význam tohto toku informácií. Všetko záleží len od výskumu, vývoja a sprístupnenia týchto výsledkov pre verejnosť.Tu by som sa na chvíľu pristavil. Je takmer verejným tajomstvom, že opraty vývoja kľúčových odvetví medzi, ktoré nepatria zďaleka len informačné technológie držia v rukách nadnárodné korporácie prepojené veľmi účinne s vojenským priemyslom. Ten je samozrejme automaticky napojený na politické záujmy. Je len na rozhodnutí najmocnejších tohto sveta do akej miery nám ponúknu nejaké omrvinky z bohatého koláča. Celý koláč však vždy ostane v moci pár skupín, či jedincov dokiaľ prevládne v ľuďoch chuť vládnuť. Historické poohliadnutie do dejín, čo i len pár storočí nazad nám to môže iba potvrdiť. Dokonca nás uistí vo viere, že hodnota informácie bola a čím ďalej je hybnou silou tak pri vládnutí ako i pri napredovaní civilizácie. Ľudstvo by si malo vážiť hodnotu informácie. Nemalo by ju podceňovať, avšak ani preceňovať. Využitie všetkého čo nám informácie sprostredkujú by sme mali priebežne prehodnocovať spolu s ich prínosom pre celú spoločnosť. V budúcnosti sa istotne len pousmejeme nad úrovňou dnešnej formy komunikácie. Podobne ako pred pár rokmi. To čo bude nasledovať totiž pravdepodobne naberie úplne inú dynamiku ako doposiaľ. Je len na nás aby sa ľudia pri využívaní nových technológií vyvarovali tomu, na čo možno trpko doplatili veľmi vyspelé, tisícky rokov staré civilizácie. Pri honbe za dokonalosťou nesmieme zabúdať na seba. Na človeka. A na svoje okolie. Svoje životné prostredie. Stále žijeme na krásnej modrej planéte. Tak si to nepokazme. Ak sa nám raz rozbije, zlepiť ju už nedokáže ani najvyspelejšia technológia. Na záver filozofická otázka z úvodu. Nie je informačný smäd napokon iba iná forma duševného hladu?
2. jan 2005 o 15:53
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 168x
Informačný smäd alebo duševný hlad?
Každý z nás má nejaké záľuby. Či už vedomé alebo nevedomé. Niekto je rád, keď je v kruhu svojich priateľov, iný vyhľadáva samotu. Keďže človek je tvor spoločenský, nutne potrebuje určitú formu komunikácie so svojím okolím.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(7)